Kristus pred Pilátom Pilát si umýva ruky. Z cyklu Pašie (6/12)

Martin Schongauer
between 1475 and 1480
Východoslovenské múzeum

Original description: Spomedzi evanjelistov iba Matúš líči túto epizódu, v ktorej si Pilát umýva ruky  a ktorá v tomto období býva ešte relatívne málo zobrazovaná. Postupne však ako scéna reprezentujúca odsúdenie Ježiša rímskym miestodržiteľom naberie na význame, hoci stále v tejto úlohe bude dominovať známejšie Ecce homo, ktoré v Schongauerovom cykle tejto scéne predchádza. Každopádne, kat sa už chystá ťahať Ježiša lanom, ovinutým okolo bedier na jeho poslednú cestu. Zároveň je to jedna z hlavných negatívnych postáv cyklu: objavuje sa už v scéne Zajatie a potom aj v tretej a v nasledujúcej siedmej a ôsmej scéne, a je ľahko rozoznateľná nielen odevom s nápadne ozdobným lemom, lanom a turbanom, ale aj pokusom o vedomú individualizáciu tváre. Druhou hlavnou postavou výjavu je Pilát sediaci mierne naľavo od osi kompozície na tróne s konkávne vyhnutým operadlom a zvláštnymi schodmi. Popri týchto dvoch opticky i významovo dominujúcich postavách – obe sú v popredí a nič ich nezakrýva: prvá vyniesla rozsudok, druhá ho vykoná – sú ešte Ježiš vpravo a sluha lejúci Pilátovi vodu na ruky, vnímateľní vo svojej celistvosti. Ostatných šesť len vypĺňa priehľady, a tak aj takmer celý priestor. Literatúra už zaregistrovala, že princíp takto husto obsadeného priestoru a nakopenia na seba sa tesniacich tvárí sa podobá obrazom Hansa Hirtza (Châtelet 1991, s. 33), jednako Schongauer do tohto spôsobu vnáša jasnosť a väčšiu čitateľnosť kompozície. Na jednej strane ostáva veľkorysý a napríklad pri zobrazení až nepotrebne opulentnej drapérie Pilátovho odevu sa nijako neobmedzuje. Na druhej strane je majstrom detailu a obrazovej i významovej skratky. Aj nenápadné detaily, ako napríklad pridŕžanie dlhého Ježišovho plášťa, oblečeného mu z posmechu po bičovaní, samotným katom alebo tvár s otvorenými ústami a gestom ruky trčiacej spoza Ježiša, akoby na neho Pilátovi ešte žalovali, majú svoj význam a všimol si ich aj Israhel van Meckenem, ktorý ich, podobne ako viaceré ďalšie, použil vo svojom epicky rozvinutom rozprávaní. Kresliarsky talent a pozorovacie schopnosti Schongauer napokon zužitkoval aj pri stvárňovaní zvierat: hladkosrstý pes, ktorý bol zobrazený už v tretej scéne pri nohách veľkňaza Annáša, sa teraz podlizuje chlpáčovi rímskeho miestodržiteľa. Prezentovaný motív, využívajúci kopírovanie ľudského správania zvieratami, ktoré sa od svojich pánov príliš nelíšia, vtipne použil na celkovú charakteristiku situácie (Kat. výst. Der hübsche Martin 1991, 382, kat. 90). Postava kata otočeného chrbtom k divákovi – typická „repoussoirová“ figúra, ktorej kompozičným zámerom je prehĺbenie obrazového priestoru na jednej a vtiahnutie diváka do deja na druhej strane – bola v Schongauerovom okruhu veľmi často kopírovaným motívom.